História BÁBKOVÉHO DIVADLA Košického kraja
História Scény JORIK
História Bábkového divadla v Košiciach, ktoré od 1. januára 2025 nesie názov Bábkové divadlo Košického kraja, siaha do roku 1957, keď sa Alexander Futáš rozhodol vytvoriť profesionálnu bábkarskú scénu na východe Slovenska. Jeho odhodlanie, spolu s úsilím scénickej výtvarníčky Jany Pogorielovej, vyústilo 17. júna 1959 do založenia divadla. Už v októbri toho roku si prvých divákov získala premiéra rozprávky Guliver v Maňuškove. Tento počin sa stal základným kameňom tradície, ktorú divadlo rozvíja dodnes.
Od svojich počiatkov prešlo divadlo významným umeleckým vývojom. V 60. rokoch sa odklonilo od klasických bábkarských postupov, aby divákom ponúklo nový zážitok. Takéto odvážne prístupy priniesli divadelné skvosty ako Budulínček či Komédia z kufra, ktoré si získali srdcia divákov.
V nasledujúcich dekádach sa umelecký súbor neustále obohacoval. Spolupráca s osobnosťami ako Bedřich Svatoň, Ali Brezovský, Ján Uličiansky, Peter Čisárik, Jaroslav Filip, Norbert Bodnár či Daniel Hevier priniesla oceňované inscenácie, ktoré rezonovali na domácich aj medzinárodných festivaloch.
Významným medzníkom bol rok 1995, keď vznikla experimentálna činoherná scéna Jorik, ktorej dvorným režisérom sa stal Valentin Kozmenko-Delinde. Táto scéna otvorila nové možnosti umeleckého vyjadrenia a posunula hranice tvorivosti košických bábkarov.
Po roku 1990 začalo divadlo spolupracovať s externými režisérmi a inscenačnými tímami, čo prinieslo nový rozmer jeho fungovania. V roku 1992 sa riaditeľkou divadla stala novinárka Katarína Procházková Hegedüsová, ktorá popri riadení divadla pôsobila aj ako dramaturgička. Spolu s umeleckým šéfom Ivanom Sogelom usmerňovali činnosť divadla a podporovali spoluprácu so slovenskými i zahraničnými tvorcami. Týmto spôsobom sa podarilo divadlu nadviazať na svoju tradíciu a rozvíjať jeho pôsobenie v nových podmienkach.
Začiatok nového milénia priniesol divadlu nové priestory, ktoré sa stali centrom jeho ambicióznej tvorby. Tu vznikali inscenácie, ktoré spájali pevné hodnoty s modernými prístupmi, ako Princezná Kukulienka či Zázračný kaleidoskop. Súčasne sa scéna Jorik tešila uznaniu za svoje inscenácie určené pre dospelé publikum.
Po roku 2011, keď sa riaditeľom stal Pavol Hrehorčák, sa práca divadla začala intenzívnejšie zameriavať na prezentáciu svojej tvorby širšej verejnosti, čo zahŕňalo výraznejšiu propagáciu a spoluprácu s rôznymi partnermi. V roku 2012 sa začali písať dejiny medzinárodného festivalu Dni bábkového divadla a hier pre rodiny VIRVAR, ktorý sa stal každoročnou platformou na stretávanie divadelníkov a rodín z rôznych krajín. Divadlo v tomto období zorganizovalo tri medzinárodné konferencie o bábkovom divadle, v koprodukcii s Operou Štátneho divadla Košice vytvorilo unikátnu inscenáciu Popoluška a zrealizovalo medzinárodný projekt Cestujúce bábky v spolupráci s ukrajinským partnerom. Vznikol aj televízny seriál Príbehy spod Karpát, odvysielaný RTVS.
Dnes, pod novým názvom, Bábkové divadlo Košického kraja vstupuje do novej éry. S ambíciou osloviť divákov naprieč generačným spektrom stavia na svojej pevnej histórii, no zároveň prináša moderné pohľady na divadelnú tvorbu. Jeho cieľom je byť priestorom, kde tradícia stretáva inováciu a umenie hovorí univerzálnym jazykom.
Scéna Jorik, súčasť Bábkového divadla Košického kraja, vznikla ako odpoveď na potrebu vytvoriť priestor pre experimentálnu divadelnú tvorbu. Od svojho počiatku slúžila ako „laboratórium“ divadelného umenia, kde sa stretávali profesionálni umelci, mladí herci a začínajúci tvorcovia. Spoločne skúmali nové inscenačné postupy, ktoré prekračovali hranice tradičného divadla a otvárali dvere inováciám a umeleckej odvahe.
Prvotná idea „štúdiovej scény” nadviazala na historické snahy z 80. rokov 20. storočia, keď sa v Divadelnom klube na Rooseveltovej ulici začal budovať priestor na nekonvenčné umelecké hľadanie. Tým sa vytvoril základ, na ktorom vznikla Scéna Jorik – pomenovaná po ikonickej postave zo Shakespearovho diela. Tento priestor prinášal unikátnu dramaturgiu, ktorá kombinovala klasické texty s inovatívnym prístupom.
Dôležitou súčasťou vývoja Scény Jorik bola spolupráca s významnými osobnosťami, akou bol predovšetkým Valentin Kozmenko-Delinde. Ten priniesol na scénu novú estetiku založenú na precíznom rozbore klasických textov a hľadaní ich aktuálnej rezonancie. Jeho práca vytvorila základy dramaturgie, ktorá sa nebála odkloniť od tradičných inscenačných postupov a poskytla divákom nový pohľad na divadlo.
Jorik bol aj priestorom pedagogickej práce. Sústredil sa na rozvoj mladých umelcov, ktorí tu mali možnosť zdokonaľovať sa v kreatívnych prístupoch a netradičných postupoch. Tento vzdelávací aspekt bol neoddeliteľnou súčasťou jeho poslania, pretože scéna sa stala arénou pre diskusiu, tvorbu a umelecký rast.
Scéna Jorik bola vždy symbolom odvahy a kreativity, pričom jej odkaz inšpiruje nové ambície Bábkového divadla Košického kraja. Divadlo plánuje nadviazať na tradície novátorských prístupov a vytvoriť priestor, ktorý bude nielen podporovať moderné inscenačné prístupy a originálne umelecké projekty, ale zároveň sa zameria na prácu s mladými divákmi – na rozvíjanie ich vzťahu k divadelnému umeniu prostredníctvom zážitkových a interaktívnych inscenácií, ktoré oslovia novú generáciu publika a otvoria im dvere do fascinujúceho sveta divadla.