15+
Slovenský dramatik Michal Belej vo svojej hre Kasandra prenáša antický mýtus do sveta, ktorý je nám až nepríjemne povedomý. Jeho Kasandra, trójska princezná obdarená schopnosťou vidieť budúcnosť, už nevaruje iba pred dreveným koňom ukrytým za hradbami mesta. Vidí vojnu, spoločenský rozklad, klimatickú katastrofu, politickú manipuláciu aj ľudskú neschopnosť konať vo chvíli, keď ešte možno odvrátiť nešťastie. Jej tragédia nespočíva v tom, že by nepoznala pravdu, ale v tom, že jej pravda nikoho nezaujíma.
Belejova Kasandra však presahuje príbeh mytologickej veštkyne. Stáva sa princípom, ktorý sa v dejinách neustále opakuje: hlasom človeka, ktorý rozpozná hrozbu skôr než ostatní, no spoločnosť ho zosmiešni, umlčí alebo označí za hysterického, precitliveného či nebezpečného. Belej cez jej osud skúma, prečo radšej spochybňujeme nositeľa nepríjemnej správy, než by sme čelili jej obsahu. Pýta sa, či nám poznanie budúcnosti vôbec môže pomôcť, ak nie sme ochotní prevziať zodpovednosť a konať.
Text prepája antickú mytológiu so súčasným jazykom, popkultúrou, politickou rétorikou, psychológiou aj každodennou banalitou. Prudké striedanie tragického a komického vytvára čierny humor, ktorý diváka odzbrojuje, aby ho vzápätí zasiahol oveľa naliehavejšou otázkou. Smiech sa tu často rodí len okamih pred katastrofou.
Výraznú monologickú energiu dramatického textu narúša a zároveň zosilňuje zbor, v ktorom sa spájajú hlasy spoločnosti, médií, autorít, odborníkov aj anonymného davu. Kasandra tak nečelí iba jednotlivcom, ale celému systému pohodlných výhovoriek, predsudkov a naučených reakcií. Fragmentárna kompozícia, živý jazyk, priame oslovovanie publika a interaktívne situácie pritom menia jej výpoveď na naliehavý dialóg s divákmi. V inscenácii, ktorá vzniká v réžii a scénografii Stanislava Bilého, túto kolektívnu postavu stvárňujú študentky a študenti Konzervatória Jozefa Adamoviča a Konzervatória Petra Dvorského.
Kasandra je súčasná tragikomédia o pravde, ktorej nechceme veriť, o varovaniach, ktoré začíname počúvať až vtedy, keď je neskoro, aj o hranici medzi bezmocnosťou a osobnou zodpovednosťou. Je určená divákom od 15 rokov i dospelému publiku. Vychádza zo skúsenosti generácie formovanej časom kríz, informačného chaosu a neistoty, no svojou výpoveďou presahuje generačný rámec a prihovára sa každému, kto v jej témach rozpoznáva svet, v ktorom žijeme.
Text Michala Beleja Kasandra získal Cenu Scény Jorik v súťaži DRÁMA 2024, ktorú vyhlásil Divadelný ústav.
2+
Malé sovíča jedného dňa vypadne z hniezda. Zrazu je samo uprostred veľkého lesa a zo všetkého najviac túži po jedinom: nájsť svoju mamu. Na cestu sa s ním vydáva veverica a spolu stretávajú zvieratá, ktoré sa na mamu vždy čímsi podobajú, no predsa ňou nie sú. Autorská inscenácia Sovíča, inšpirovaná obrázkovou knihou A Bit Lost írskeho autora Chrisa Haughtona, premieňa jednoduchý a láskavo humorný príbeh na rozprávanie o odlúčení a návrate, o dôvere, blízkosti a bezpečnom mieste, z ktorého sa môžeme vydať objavovať svet.
Sovíča pozýva najmenších divákov a diváčky do mäkkého, farebného a premenlivého sveta, v ktorom sa les stáva zároveň ihriskom plným skrýš, zákutí a malých dobrodružstiev. Slová tu ustupujú obrazu, pohybu, hudbe, rytmu, svetlu a dotyku. Bábky z mäkkých materiálov, hravá scénografia, živé zvuky, uspávanky i „zobúdzanky“ vytvárajú citlivý zmyslový zážitok, ktorý vychádza zo spôsobu, akým deti v prvých rokoch života spoznávajú a vnímajú svet.
Pre mnohé z nich môže byť Sovíča vôbec prvou návštevou divadla. Inscenácia preto nevytvára svet, ktorý majú deti iba potichu sledovať, ale bezpečný priestor spoločného zážitku pre ne aj pre ich blízkych. Rozpráva o chvíli, keď sa dieťa potrebuje odpútať, aby mohlo urobiť prvý krok do neznáma, a zároveň vedieť, že sa má kam vrátiť. Pretože odvaha objavovať svet sa začína tam, kde cítime, že v ňom nie sme sami.
